Keď sa rozhodujete pre kúpu novej grafickej karty, väčšinou sledujete najmä veľkosť jej videopamäte, či už ide o 8 GB, 12 GB alebo 16 GB VRAM, pretože práve tento údaj na prvý pohľad vyzerá ako najdôležitejší. Pravda je však taká, že samotné množstvo pamäte ešte vôbec neurčuje, aký výkon karta v reálnych podmienkach podá. Rovnako podstatným parametrom, ktorý často býva prehliadaný, je totiž priepustnosť grafickej pamäte – rýchlosť, akou dokáže grafický procesor komunikovať so svojou pamäťou.
V nasledujúcich riadkoch sa spolu pozrieme na to, čo presne priepustnosť grafickej pamäte znamená, ako sa počíta, ktoré technické parametre ju ovplyvňujú a prečo zohráva zásadnú úlohu pri hraní moderných hier, práci s náročnou grafikou či tvorbe obsahu vo vysokom rozlíšení.
Čo je priepustnosť pamäte?
Priepustnosť grafickej pamäte predstavuje množstvo dát, ktoré dokáže grafická karta preniesť medzi svojou operačnou pamäťou, označovanou ako VRAM (Video Random Access Memory), a samotným grafickým procesorom GPU (Graphics Processing Unit) za jednu jedinú sekundu, pričom tento údaj sa štandardne meria v gigabajtoch za sekundu (GB/s).
Ak si to chcete predstaviť na jednoduchom príklade, funguje to podobne ako potrubie, cez ktoré prúdi voda – čím širšie je potrubie a čím vyšší je tlak, tým viac vody dokáže v rovnakom čase pretiecť; rovnako aj v prípade grafickej karty platí, že čím väčšia a rýchlejšia je dátová cesta medzi VRAM a GPU, tým viac informácií sa spracuje naraz a karta dosiahne vyšší výkon.
Ak je však toto „digitálne potrubie“ príliš úzke alebo pomalé, grafický procesor je nútený čakať na dáta z pamäte, čo spôsobuje spomalenie výpočtov a obmedzenie výkonu – práve tento jav sa označuje ako úzke hrdlo, v angličtine známe pod pojmom bottleneck, a ide o jednu z najčastejších prekážok pri využívaní plného potenciálu grafickej karty.
Z čoho sa skladá priepustnosť grafickej pamäte ?
Priepustnosť grafickej pamäte nie je žiadne náhodné číslo, ktoré si výrobca jednoducho vymyslí. Ide o výsledok niekoľkých základných parametrov grafickej pamäte, ktoré spolu určujú, akou rýchlosťou dokáže karta pracovať s dátami. Najdôležitejšie sú tri faktory:
- Šírka pamäťovej zbernice – tento údaj hovorí o tom, koľko bitov dát sa môže preniesť v jednom okamihu. Predstavte si zbernicu ako cestu: čím viac pruhov na nej máte, tým viac áut môže naraz prejsť. Pri grafických kartách platí rovnaká logika – širšia zbernica znamená väčší objem dát prenesených v každom cykle.
- Rýchlosť pamäte VRAM určuje, akou rýchlosťou sa prenášajú dáta medzi pamäťou a grafickým procesorom. Vyjadruje sa v gigabitoch za sekundu (Gbps). Čím vyššia je táto hodnota, tým rýchlejšie sa dáta posúvajú. Predstavte si ju ako rýchlosť áut na diaľnici – čím idú rýchlejšie, tým viac dát sa stihne preniesť.
- Typ pamäte – moderné grafické karty využívajú najčastejšie GDDR6 alebo GDDR6X, po novom už aj verziu GDDR7, prípadne veľmi rýchlu pamäť HBM (High Bandwidth Memory). Každý typ má vlastnú architektúru a efektivitu prenosu dát, takže aj pri rovnakých číslach môže byť výsledný výkon odlišný.
Keď sa tieto tri faktory spoja, výsledkom je číslo, ktoré sa dá presne vypočítať. Vzorec vyzerá nasledovne:
(Šírka zbernice × Rýchlosť pamäte × 2) ÷ 8 = Priepustnosť v GB/s
Možno pôsobí zložito, ale ak si ho rozoberieme krok za krokom, stáva sa úplne jasným:
- Šírka zbernice udáva, koľko dát ide naraz.
- Rýchlosť pamäte hovorí, akou rýchlosťou sa tieto dáta prenesú.
- Násobenie ×2 vychádza z toho, že pamäť prenáša dáta na oboch hranách signálu (tzv. DDR – Double Data Rate).
- Delenie ÷8 premení výsledok z bitov na bajty, keďže 1 bajt = 8 bitov.
A teraz praktický príklad: predstavme si grafickú kartu s 256-bitovou zbernicou a pamäťou GDDR6 s efektívnou rýchlosťou 14 Gbps. Výpočet vyzerá takto:
To znamená, že takáto karta dokáže za jednu sekundu preniesť až 448 gigabajtov dát medzi VRAM a GPU. Tento údaj priamo ovplyvňuje, ako rýchlo spracuje textúry vo vysokom rozlíšení alebo zložité grafické výpočty.
Aby ste sa pri čítaní technických špecifikácií nestratili, pripravili sme pre vás prehľadnú tabuľku s najčastejšie používanými pojmami a ich anglickými ekvivalentmi. Vďaka nej ľahko porozumiete aj zahraničným recenziám či oficiálnym materiálom výrobcov.
Priepustnosť grafickej pamäte vs. rýchlosť pamäte – prečo si ich netreba mýliť
Tieto dva pojmy si mnohí zamieňajú, pretože na prvý pohľad pôsobia podobne, no v skutočnosti vyjadrujú odlišné vlastnosti grafickej karty. Rýchlosť pamäte označuje, ako rýchlo dokáže jednotlivá pamäťová bunka odoslať alebo prijať dáta – je to teda akási „frekvencia práce“ samotnej VRAM. Na druhej strane priepustnosť grafickej pamäte predstavuje konečný výsledok, ktorý vzniká spojením rýchlosti pamäte a šírky pamäťovej zbernice, teda parametra určujúceho, koľko dát sa prenesie naraz.
Prakticky to znamená, že pamäť s vysokou rýchlosťou, no úzkou zbernicou, môže mať nižšiu priepustnosť než pomalšia pamäť so širšou zbernicou. A práve priepustnosť grafickej pamäte určuje, aký veľký objem dát dokáže karta spracovať za jednu sekundu, čo má vplyv na výkon v hrách či grafických aplikáciách.
Rovnaká VRAM, no rozdielny výkon – praktické porovnanie
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ak majú dve grafické karty rovnaké množstvo pamäte VRAM, musia podávať aj podobný výkon. Realita však ukazuje, že rozhodujúca je práve priepustnosť grafickej pamäte. Skvelým príkladom je porovnanie modelov RTX 4060 a RTX 3070, ktoré disponujú zhodne 8 GB VRAM.
- RTX 4060: 8 GB GDDR6, 128-bitová zbernica, rýchlosť pamäte 17 Gbps → priepustnosť 272 GB/s
- RTX 3070: 8 GB GDDR6, 256-bitová zbernica, rýchlosť pamäte 14 Gbps → priepustnosť 448 GB/s
Na papieri má RTX 4060 rýchlejšiu pamäť, no kvôli úzkej 128-bitovej zbernici dosahuje citeľne nižšiu priepustnosť. Oproti tomu RTX 3070 síce využíva o niečo pomalšiu pamäť, ale vďaka širokej 256-bitovej zbernici dosahuje podstatne vyšší objem prenesených dát za sekundu.
V praxi sa tento rozdiel prejaví najmä pri hraní vo vysokých rozlíšeniach, ako je 1440p či 4K, alebo pri používaní náročných textúr a shaderov. Kým RTX 4060 môže naraziť na limity priepustnosti grafickej pamäte, RTX 3070 dokáže spracovať väčšie množstvo dát naraz, čo jej dáva citeľný výkonový náskok.
Ako ovplyvňuje priepustnosť výkon v hrách?
Ak má grafická karta nízku priepustnosť grafickej pamäte, nastáva situácia, keď grafický procesor (GPU) nedokáže pracovať naplno, pretože musí čakať na prísun dát z VRAM. Výsledkom je, že časť jeho výpočtového výkonu zostáva nevyužitá a v hre alebo grafickej aplikácii sa to prejaví citeľným poklesom plynulosti či oneskorením pri vykresľovaní zložitejších scén.
Najčastejšie sa tento problém ukáže v situáciách, keď na grafickú kartu kladiete vysoké nároky:
- pri hraní vo vysokom rozlíšení, ako je 1440p alebo 4K, kde musia byť spracované obrovské objemy dát,
- pri používaní detailných textúr a pokročilých shaderov, ktoré zaberajú viac pamäte aj prenosovej kapacity,
- počas aktivovaného ray tracingu alebo renderovania v reálnom čase, keď sa na kartu valí množstvo výpočtovo náročných efektov,
- v prostredí virtuálnej reality (VR) alebo pri profesionálnych aplikáciách, ktoré potrebujú konzistentný a extrémne rýchly prístup k dátam.
Výrobcovia grafických kariet si tento limit dobre uvedomujú, a preto sa snažia riešiť problém aj inak než iba zvyšovaním šírky zbernice či rýchlosti VRAM. AMD napríklad nasadilo technológiu Infinity Cache, zatiaľ čo NVIDIA zväčšuje veľkosť L2 cache. Ide o rýchle medzipamäte umiestnené bližšie ku grafickému procesoru, ktoré uchovávajú často používané dáta a tým výrazne znižujú potrebu neustále komunikovať s VRAM. Výsledkom je efektívnejšie využitie dostupnej priepustnosti a vyšší reálny výkon aj pri zložitejších scénach.
Záver: priepustnosť grafickej pamäte ako tichý hrdina výkonu
Pri výbere grafickej karty sledujte predovšetkým aj priepustnosť grafickej pamäte, ktorá často rozhoduje o tom, ako bude karta podávať výkon v hrách aj v profesionálnych aplikáciách. Pamäť síce určuje, koľko dát sa do nej zmestí, no až priepustnosť odhalí, ako rýchlo sa tieto dáta dostanú do GPU a či dokáže grafický procesor využiť svoj plný potenciál.
Ak si plánujete kúpiť novú grafickú kartu, odporúčame nesústrediť sa iba na číslo udávajúce gigabajty VRAM. Skontrolujte aj:
- typ pamäte a veľkosť (GDDR6, GDDR6X alebo HBM),
- šírku pamäťovej zbernice (napríklad 128-bit vs. 256-bit),
- celkovú priepustnosť grafickej pamäte v GB/s.
Práve tieto parametre odhalia, či karta zvládne moderné hry vo vysokom rozlíšení, náročné grafické projekty alebo rendering v reálnom čase.