Kúpa novej grafickej karty je pre každého fanúšika hardvéru malým sviatkom. Rozbalíte krabicu, vložíte kartu do slotu a tešíte sa na plynulý obraz v najnovších hrách. Pre mnohých sa však tento moment radosti zmenil na čistú frustráciu hneď po pár minútach záťaže. Namiesto pohltenia zvukmi hry prišiel agresívny hluk ventilátorov, ktorý suverénne prehlušil aj kvalitné slúchadlá.
Hlučnosť grafických kariet totiž nie je len o komforte, je to totiž aj vizitka inžinierskeho zlyhania, poddimenzovaného chladenia alebo nešťastného šetrenia na súčiastkach. Pozreli sme sa na tie najhoršie prípady, ktoré prešli prísnymi testami renomovaných redakcií a zapísali sa do histórie ako „turbíny“, ktoré by ste v počítači dobrovoľne nechceli.
Legendárna „fénová“ éra: Radeon R9 290X
Ak by sme mali vyhlásiť kráľa hlučnosti, referenčná verzia karty Radeon R9 290X od AMD by bola horúcim kandidátom. Pri jej vydaní namerali odborné redakcie v plnej záťaži hodnoty presahujúce 50 až 55 dBA, čo je hladina hluku, pri ktorej je bežná konverzácia v miestnosti už nepríjemná.
Problémom nebol samotný čip, ktorý bol mimoriadne výkonný, ale nešťastné riešenie chladiča typu „blower“. AMD vtedy stavilo na jeden radiálny ventilátor, ktorý musel pretlačiť vzduch cez husté rebrovanie pasívu. Aby sa karta neprehriala nad kritickú hranicu 95 °C, musel ventilátor pracovať v extrémne vysokých otáčkach. Výsledkom bola hlučnosť grafických kariet, ktoré sa stali v komunite terčom vtipov a prirovnaní k zapnutému fénu na vlasy. Tento model dodnes slúži ako varovný prst pre každého výrobcu, ktorý by chcel podceniť odpadové teplo vlajkových lodí.
Keď sa šetrí na nesprávnom mieste: MSI RX 5700 XT EVOKE
Niekedy za hlukom nestojí len slabý ventilátor, ale fatálna chyba v dizajne, ktorú si všimnete až po rozobratí karty. Presne to sa stalo pri modeli MSI Radeon RX 5700 XT EVOKE, ktorý vo svojich analýzach ostro kritizoval napríklad Steve Burke z Gamers Nexus. Táto karta je ukážkovým príkladom toho, ako môže zlé vnútorné usporiadanie negatívne ovplyvniť hlučnosť grafických kariet a zničiť inak sľubný produkt:
- Nedostatočný kontakt: Výrobca použil príliš malé teplovodivé podložky na pamätiach, ktoré nepokrývali celú ich plochu.
- Teplotná pasca: Pamäte VRAM sa prehrievali natoľko, že riadiaca logika karty musela vyhnať otáčky ventilátorov do extrémov, aby kartu zachránila pred poškodením.
- Akustický profil: Výsledkom nebol len hluk, ale vysokofrekvenčné pískanie, ktoré bolo pre ľudské ucho oveľa otravnejšie než hlboké hučanie.
Piskot cievok ako moderný strašiak (Coil Whine)
Hlučnosť v modernom ponímaní už nie je len o mechanickom pohybe ventilátorov. S príchodom extrémne výkonných kariet ako RTX 4090 alebo Radeon RX 7900 XTX sa do popredia dostal problém známy ako Coil Whine. Ide o vysokofrekvenčný piskot, ktorý vzniká fyzickými vibráciami cievok v napájacej kaskáde pri obrovskom prietoku prúdu.
Špecializované laboratóriá, ako napríklad Igor’s Lab, detailne zdokumentovali, že celková hlučnosť grafických kariet často súvisí aj s kvalitou použitých súčiastok. Môžete mať v skrinke tucet tichých ventilátorov a vodné chladenie, no ak výrobca ušetril pár centov na cievkach, vaša karta bude pri vysokých FPS „spievať“ tak hlasno, že to začujete aj cez bočnicu z tvrdeného skla. Je to paradox moderného marketingu – karta sa pýši „tichým chodom“, no fyzikálne prejavy nekvalitnej elektroniky nespomína.
Návrat do histórie: Vysávač menom GeForce FX 5800 Ultra
Starší nadšenci si určite spomenú na obdobie, kedy Nvidia uviedla model GeForce FX 5800 Ultra. Táto karta dostala okamžite prezývku „Dustbuster“ (ručný vysávač). Išlo o jeden z prvých pokusov o masívných chladení, ktoré však dopadlo katastrofálne. V záťaži karta produkovala tak špecifický a hlasný zvuk, že Nvidia musela korigovať škody na imidži dokonca aj humornými videami, v ktorých si zo seba robila posmech. Bol to však dôležitý moment pre celý priemysel. Výrobcovia pochopili, že jeden malý, vysokootáčkový ventilátor a extrémna hlučnosť grafických kariet nie sú cestou, ako uchladiť high-end čipy, a začali experimentovať s väčšími plochami a pomalšími ventilátormi.
Malé karty s veľkým hlukom: ITX edície
Často sa mylne domnievame, že hlučné sú len tie najvýkonnejšie „monštrá“. Opak je však pravdou. Najviac akustického smogu dnes produkujú lacnejšie modely v takzvaných ITX verziách (s jedným ventilátorom). Karty ako úsporná RTX 3060 alebo RX 6600 v jedno-ventilátorovom prevedení musia odviesť rovnaké množstvo tepla na zlomku plochy oproti troj-ventilátorovým verziám. Merania na popredných testovacích weboch ukazujú, že tieto karty bežne dosahujú hranicu 45 dBA. Malý pasívny chladič a ventilátor točiaci sa na viac ako 2500 otáčok za minútu sú jednoducho receptom na hluk, ktorému sa v malej skrini nevyhnete.
Záver: Ticho ako prémiová vlastnosť
Z histórie aj moderných analýz vyplýva jedno dôležité ponaučenie: vysoká hlučnosť grafických kariet je takmer vždy výsledkom kompromisov pri výrobe. Výrobcovia v marketingu radi uvádzajú „0 dB technológiu“, čo však v preklade znamená len to, že karta je tichá, keď na nej nič nerobíte. Skutočná skúška prichádza až po hodine hrania náročného titulu. Ak je pre vás ticho prioritou, nespoliehajte sa na marketingové slogany. Sledujte nezávislé recenzie, ktoré sa zameriavajú na akustické profily v záťaži. Najhlučnejšie karty histórie nás totiž naučili, že ani ten najvyšší počet snímok za sekundu nestojí za to, aby váš herný kútik znel ako letisková dráha.
Pri výbere GPU sa nesústreďte len na počet FPS, ale sledujte aj počet ventilátorov, veľkosť pasívneho chladiča a recenzie zamerané na hlučnosť v záťaži. Kvalitné chladenie je investícia do vášho herného komfortu.